五明学习 内明 净土宗 禅宗 密宗 成实宗 地论宗 法相宗 华严宗 律宗 南传 涅盘宗 毗昙宗 三论宗 摄论宗 天台宗 综论 其它护持
 
 

明法尊者:《法句经》注 20、道品

发布人:admin   下载DOC格式文档    微信分享     

 
 
     

明法尊者:《法句经》注 20、道品

 

  273~276

  273 Maggan’ atthavgiko settho, saccanam caturo pada,

  virago settho dhammanam, dipadanabca cakkhuma.

  [Maggan’道(阳複属格)] [atthavgiko八支(阳单主格, a.)] [settho最胜(阳单主格, a.)],

  [saccanam真谛(中複属格)] [caturo四(主格)] [pada句(中複主格, 不规则变化)],

  [virago离染(阳单主格)] settho [dhammanam法(阳複属格)],

  [dipadanab两足动物(阳複属格)] [ca并且] [cakkhuma具眼(阳单主格, a.)].

  273 八支.道中胜,四句.谛中胜,离欲.法中胜,具眼.两足胜 。

  274 Es’eva maggo natth’ abbo, dassanassa visuddhiya,

  etam hi tumhe patipajjatha, marass’etam pamohanam.

  [Es’这(阳单主格, =eso)] [eva如此] [maggo道(阳单主格)] [natth’不存在(=natthi)] [abbo其他(阳单主格, a.)],

  [dassanassa见(中单属格)] [visuddhiya清淨(阴单与格)],

  [etam这(阳单业格)] [hi确实] [tumhe你们(複主格)] [patipajjatha行动(複2imp.)],

  [Marass’魔罗(阳单属格)][etam这(中单主格)] [pamohanam迷惑(中单主格)].

  274 实唯此一道。无馀知见淨。汝等顺此行。魔为之惑乱。

  275 Etam hi tumhe patipanna, dukkhass’ antam karissatha,

  akkhato ve maya maggo, abbaya sallasanthanam.

  [Etam这(阳单业格)] [hi因为] [tumhe你们(複主格)] [patipanna行动(阳複主格, pp.)],

  [dukkhass’苦(中单与格)] [antam终极(阳单业格)] [karissatha作(複2未)],

  [akkhato讲述(阳单主格, pp.)] [ve确实] [maya我(单具格)] [maggo道(阳单主格)],

  [abbaya了知(ger.)] [salla欲箭][santhanam平息(中单业格)].

  275 汝顺此道行,使汝苦灭尽。知我所说道,得除去荆棘。

  276 Tumhehi kiccam atappam, akkhataro Tathagata;

  patipanna pamokkhanti, jhayino Marabandhana.

  [Tumhehi你们(複具格)] [kiccam作(中单主格, grd.)] [atappam热心(中单主格)],

  [akkhataro讲述者(阳複主格)] [Tathagata如来(阳複主格)];

  [patipanna行动(阳複主格, pp.)] [pamokkhanti被释放出(複3未)],

  [jhayino禅那(阳複主格, a.)] [Mara魔罗][bandhana繫缚(中单从格)].

  276 汝当自努力!如来唯说者。随禅定行者,解脱魔繫缚。

  277~279

  277 “Sabbe savkhara anicca” ti, yada pabbaya passati,

  atha nibbindati dukkhe; esa maggo visuddhiya.

  “[Sabbe一切(阳複主格, a.)] [savkhara一起作(阳複主格)] [anicca无常(阳複主格, a.)]” [ti这样(结尾语)],

  [yada当...时] [pabbaya慧(阴单具格)] [passati看到(单3现)],

  [atha然后] [nibbindati知离(单3现)] [dukkhe苦(中单处格)];

  [esa这(阳单主格)] [maggo道(阳单主格)] [visuddhiya清淨(阴单属格)].

  277 「一切行无常 」,以慧 观照时,得厌离于苦,此乃清淨道。

  278 “Sabbe savkhara dukkha” ti, yada pabbaya passati,

  atha nibbindati dukkhe; esa maggo visuddhiya. (cp. Dh277)

  “[Sabbe一切(阳複主格, a.)] [savkhara一起作(阳複主格)] [dukkha苦(阳複主格, a.)]” [ti这样(结尾语)],

  [yada当...时] [pabbaya慧(阴单具格)] [passati看到(单3现)],

  [atha然后] [nibbindati知离(单3现)] [dukkhe苦(中单处格)];

  [esa这(阳单主格)] [maggo道(阳单主格)] [visuddhiya清淨(阴单属格)].

  278 「一切行是苦」,以慧观照时,得厌离于苦,此乃清淨道。

  279 “Sabbe dhamma anatta” ti, yada pabbaya passati,

  atha nibbindati dukkhe; esa maggo visuddhiya. (cp. Dh277)

  “[Sabbe一切(阳複主格, a.)] [dhamma法(阳複主格)] [anatta无自我(阳複主格, a.)]” [ti这样(结尾语)],

  [yada当...时] [pabbaya慧(阴单具格)] [passati看到(单3现)],

  [atha然后] [nibbindati知离(单3现)] [dukkhe苦(中单处格)];

  [esa这(阳单主格)] [maggo道(阳单主格)] [visuddhiya清淨(阴单属格)].

  279 「一切法无我」,以慧观照时,得厌离于苦,此乃清淨道。

  280 Utthanakalamhi anutthahano, yuva bali alasiyam upeto,

  samsannasavkappamano kusito, pabbaya maggam alaso na vindati.

  [Utthana奋起][kalamhi时宜(阳单处格)] [anutthahano未奋起(阳单主格, ppr.)],

  [yuva青年(阳单主格)] [bali强力(阳单主格, a.)] [alasiyam懒惰(中单业格)] [upeto经历(阳单主格, pp.)],

  [samsanna完全沉陷(pp.)][savkappa思惟][mano意(中单主格)] [kusito懈怠(阳单主格, a.)],

  [pabbaya慧(阴单属格)] [maggam道(阳单业格)] [alaso懒惰(阳单主格, a.)] [na不] [vindati知(单3现)].

  280 当努力时不努力,年虽少壮陷怠惰,意志消沉又懒弱,怠者不以智得道。

  281 Vacanurakkhi manasa susamvuto, kayena ca nakusalam kayira,

  ete tayo kammapathe visodhaye, aradhaye maggam isippaveditam.

  [Vac语][anurakkhi随护(阳单主格, a.)] [manasa意(中单具格)] [susamvuto善完全围(阳单主格, pp.)],

  [kayena身(阳单具格)] [ca及] [n不][akusalam不善(中单业格, a.)] [kayira作(单3opt.)],

  [ete这(阳複业格)] [tayo三(阳业格)] [kamma业][pathe道路(阳複业格)] [visodhaye使...清淨(单3opt.)],

  [aradhaye成就(单3opt.)] [maggam道(阳单业格)] [isi仙]p[paveditam告知(阳单业格, pp.)].

  281 慎语而制意,不以身作恶。淨此三业道 ,得圣所示道。

  282 Yoga ve jayati bhuri, ayoga bhurisavkhayo;

  etam dvedhapatham batva, bhavaya vibhavaya ca,

  tath’ attanam niveseyya, yatha bhuri pavaddhati.

  [Yoga致力(阳单从格)] [ve确实] [jayati被生(单3现)] [bhuri智慧(阴单主格)], [ayoga无致力(阳单从格)] bhuri[savkhayo一起灭尽(阳单主格)];

  [etam这(阳单业格)] [dvedhapatham二种道路(阳单业格)] [batva知(ger.)], [bhavaya变成(阳单与格)] [vibhavaya离变成(阳单与格)] [ca及],

  [tath’如是] [attanam自我(阳单业格)] [niveseyya安顿(单3opt.)], [yatha以便] bhuri [pavaddhati彻底增长(单3现)].

  282 由瑜伽 生智,无瑜伽慧灭。了知此二道,及其得与失,当自努力行,增长于智慧。

  283~284

  283 Vanam chindatha ma rukkham, vanato jayate bhayam;

  chetva vanabca vanathabca, nibbana hotha bhikkhavo.

  [Vanam愿望(中单业格)] [chindatha切断(複2imp.)] [ma不要] [rukkham树(阳单业格)],

  [vanato愿望(中单从格)] [jayate被生(单3现)] [bhayam恐惧(中单主格)];

  [chetva切断(ger.)] [vanab愿望(中单业格)] [ca及] [vanathab心愿(阳单业格)] ca,

  [nibbana无愿望(阳複主格, a.)] [hotha变成(複2imp.)] [bhikkhavo比丘(阳複呼格)].

  283 应伐欲稠林 ,勿伐于树木。从欲林生怖,当脱欲稠林。

  284 Yava hi vanatho na chijjati, anumatto pi narassa narisu,

  patibaddhamano va tava so, vaccho khirapako va matari.

  {Yava [hi因为] [vanatho心愿(阳单主格)] [na不] [chijjati被切断(单3现)],

  [anumatto小量(阳单主格, a.)] [pi即使...亦] [narassa男人(阳单属格)] [narisu女人(阴複处格)],

  {[patibaddha束缚(pp.)][mano意](阳单主格, a.)} [va如此] tava只要(yava ...tava)} [so他(阳单主格)],

  [vaccho小牛(阳单主格)] [khirapako饮乳(阳单主格, a.)] [va如] [matari母(阴单处格)].

  284 男女欲丝丝,未断心犹繫;如饮乳犊子,不离于母牛。

  285 Ucchinda sineham attano, kumudam saradikam va panina;

  santimaggam eva bruhaya, nibbanam sugatena desitam.

  [Ucchinda粉碎(单2imp.)] [sineham爱(阳单业格)] [attano自我(阳单属格)],

  [kumudam百合花(中单业格)] [saradikam秋季(中单业格, a.)] [va如] [panina手(阳单具格)];

  [santi平息][maggam道(阳单业格)] [eva如此] [bruhaya使...增益(单2imp.)],

  [nibbanam涅槃(中单主格)] [sugatena已善去者(阳单具格)] [desitam揭示(中单主格, pp.)].

  285 自己断除爱情,如以手折秋莲。勤修寂静之道。善逝  所说涅槃。

  286 Idha vassam vasissami, idha hemantagimhisu,

  iti balo vicinteti, antarayam na bujjhati.

  [Idha在这裡] [vassam在雨季(adv.)] [vasissami滞留(单1未)], idha [hemantagimhisu冬季及夏季(处格)]

  [iti这样(结尾语)], [balo无知者(阳单主格)] [vicinteti思考(单3现)], [antarayam险阻(阳单业格)] [na不] [bujjhati觉(单3现)].

  286 「雨季我住此,冬夏亦住此」,此为愚夫想,而不觉危险。

  287 Tam puttapasusammattam, byasattamanasam naram;

  suttam gamam mahogho va, maccu adaya gacchati. (cp. Dh47)

  [Tam那个(阳单业格)] [putta子][pasu家畜][sammattam完全沉醉(阳单业格, pp.)],

  [byasatta如此执着(pp.)][manasam意(阳单业格, a.)] [naram人(阳单业格)];

  [suttam睡眠(阳单业格, pp.)] [gamam村(阳单业格)] [mahogho大洪水(阳单主格)] [va如],

  [maccu死天(阳单主格)] [adaya拿起(ger.)] [gacchati去(单3现)].

  287 溺爱子与畜,其人心惑着,死神捉将去,如瀑流睡村。

  288~289

  288 Na santi putta tanaya, na pita n’api bandhava,

  antakenadhipannassa, natthi batisu tanata.

  [Na不] [santi是(複3现)] [putta子(阳複主格)] [tanaya庇护所(中单与格)],

  na [pita父(阳单主格)] [n’不][api亦] [bandhava亲属(阳複主格)],

  [antaken终极者(阳单具格)][adhipannassa抓住(阳单与格, pp.)],

  [natthi不存在(单3现)] [batisu亲属(阴複处格)] [tanata庇护所的状态(阴单主格)].

  288 父子与亲戚,莫能为救护。彼为死所制,非亲族能救。

  289 Etam atthavasam batva, pandito silasamvuto,

  nibbanagamanam maggam, khippam eva visodhaye.

  [Etam这(中单业格)] [atthavasam理由(中单业格)] [batva知(ger.)], [pandito贤智者(阳单主格)] [sila戒][samvuto完全围(阳单主格, pp.)],

  [nibbana涅槃][gamanam去到(阳单业格, a.)] [maggam道(阳单业格)], [khippam迅速(adv.)] [eva如此] [visodhaye使...清淨(单3opt.)].

  289 了知此义已,智者持戒律,通达涅槃路──迅速令清淨。

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

更多明法尊者佛学内容

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 
 
 
前五篇文章

明法尊者:《法句经》注 21、杂品

明法尊者:《法句经》注 22、地狱品

明法尊者:《法句经》注 23、象品

隆波通禅师:正念动中禅的原理与方法 前言 隆波通禅师简

隆波通禅师:正念动中禅的原理与方法 第一章 第一节 M

 

后五篇文章

明法尊者:《法句经》注 19、法住品

明法尊者:《法句经》注 18、垢秽品

明法尊者:《法句经》注 17、忿怒品

明法尊者:《法句经》注 16、喜爱品

明法尊者:《法句经》注 15、乐品


即以此功德,庄严佛净土。上报四重恩,下救三道苦。惟愿见闻者,悉发菩提心。在世富贵全,往生极乐国。
五明学佛网,文章总访问量:
华人学佛第一选择 (2020-2030)